zavrieť x

21.03.2018

Každoročne si pripomíname  pri príležitosti narodenia J.A.Komenského. Inak tomu nebude ani toho roku. Chcem sa teraz vyhnúť citátom a múdrym vetám o povolaní učiteľ, tie už hádam všetky poznáme. Dovolil by som si napísať niečo osobné.

V školstve pracujem viac ako  23 rokov. Počas tohto obdobia sme prešli niekoľkými zásadnými premenami, od ktorých očakávali nielen učitelia, ale i žiaci určité výsledky. Tie prišli, ale nie celoplošne, prišli s osobnosťami nových učiteľov, alebo učiteľov zapracovaných, ktorí spochopili, že žiak sa nestáva hračkou v rukách deklamujúceho vykladateľa, ale svojim spôsobom učiteľa usmerňovača, ktorý primeranou formou ukazuje žiakovi, kde a ako sa dostať k informáciám. V súčasnej informatickej dobe, pri tvorbe projektov, už pomaly miznú kriedy a dotrhané špongie na ktoré spomíname z našich žiackych a študentských čias. A spolu s nimi aj väčšina metód, foriem a prostriedkov. Dávame žiakovi priestore k diskusii o problémoch, ktorými sa zaoberáme. Načúvame názorom generácie, ktorú mnohí odsudzujú. Pritom stačí iba trochu snahy vytvoriť dialóg a hľadať kompromis.

Ale vždy pred katedrou zostáva človek. Učiteľ, ktorý sa stáva partnerom žiakovi, aby ho previedol úskaliami materskej, základnej, strednej i vysokej školy. Každý na inej platforme, ale každý otvoreným srdcom a vedomím, že toto povolanie – učiteľ, je jediným mojim výberom, že toto povolanie robím rád a nevýslovne sa teším z úspechov mojich žiakov aj po rokoch. Človek  - učiteľ, je zároveň vychovávateľom, pretože vždy je v triede dosť problémov na riešenie. Je dôverníkom, pretože každá detská duša hľadá blízkosť osoby ktorá v škole, ale i v súkromí dokáže pomôcť a poradiť. Je načúvajúcim psychológom boliestkam detských duší. Je bankárom, pretože počas školského roka rieši desiatky finančných operácií v rámci triedneho kolektíu. Je doktorom, ktorý pozná najlepší liek na teplotu a boleť narazeného kolena. Je cestovateľom, pretože navrhuje školské výlety a školy v prírode, nie raz je hercom a šašom, aby na detských tvárach vyčaril úsmev. To všetko priatelia je UČITEĽ. Iba človek, nič viac, taký, akých sú desaťtisíce, ale práve on pri voľbe povolania volil srdcom. A je hrdý na to, že to svoje učiteľské srdce môže počas rokov praxe rozdeliť medzi „svoje“ deti.

Druhou tvárou učiteľa je nemenej dôležitý záujem vytvoriť deťom zážitkové spomienky počas leta v detských táboroch. Tu sa človek učiteľ mení na človeka „dieťa“.  Samozrejme sú nastavené úrčité pravidlá správania sa v tábore, ale všetci si tykáme a oslovujeme sa prezývkami. Vymýšľame bláznivé nápady, maskujeme sa do kostýmov, maľujeme si tváre farbami, na verejnosti hráme „bombu“. Šplháme sa po stromoch a hrameme sa v zemi pre poklady. Spievame a tancujeme, vrháme sa do vodných tobogánov, v bazénoch sme malými deťmi, s nadšením chystáme každú jednu programovú jednotku. Ale v každej minúte počítame „svoje“ deti, ktoré nám rodičia zverili, kontrolujeme či je skupúina pohromade, či si niekto niekde nezabudol svoje veci. So stoickým pokojom riešime nauzeálne stavy a potom sa na fotografiáf z celého dňa smejeme spolu s deťmi. Sme jednoducho priatelia. A mnohoráz priatelia na dlhé roky. Ale vždy sme a budeme zodpovednými učiteľmi s veľkým srdcom.

A všetkým, ktorý čítajú tieto riadky otvorene  a úprimne hovorím: Som šťastný, že som učiteľ!                                                                                                            -pk-

f

Cookies nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Používaním stránky vyjadrujete súhlas s anonymným používaním a uchovávaním cookies. Viac informácii

Súhlasím